Svet Linuxu

08/02/2024 / Pridajte Komentár

Svet Linuxu

Operačný systém Linux vznikol v roku 1991 vo Fínsku. Linus Torvalds ako pôvodný tvorca vytvoril operačný systém (skratka OS) založený na UNIXe s vlastným kódom, aby umožnil ďalšie voľné šírenie a vývoj. Linux je vo svojej podstate program Linux Kernel pre prístup k fyzickým zariadeniamm pomocou príkazov.

Obsah
  1. Open Source
  2. Linuxové distribúcie
  3. Vstavané systémy
  4. Užívateľské prostredie
  5. Inštalácia
  6. Balíčky
  7. Desktopové aplikácie
  8. Serverové programy
  9. Poznámky

Open Source

Linux je distribuovaný pod licenciou GNU General Public License, version 2 (GPLv2). FOSS znamená Free and Open Source Software a FLOSS je odvedené z Free/Libre and Open Source Software.

Štyri základné slobody

Richard Stallman ako zakladateľ organizácie Free Software Foundation definoval štyri základné slobody voľného softwaru ako úplny opak proprietárneho softwaru (uzavretý kód za úhradu):

  1. freedom 0: sloboda spúšťať program pre akýkoľvek účel.
  2. freedom 1: sloboda študovať a meniť voľne prístupný zdrojový kód programu.
  3. freedom 2: sloboda distribuovať program bez obmedzenia.
  4. freedom 3: sloboda distribuovať svoj upravený program. Kód musí byť prístupný.

Druhy licencií

  • Verejné vlastníctvo (Public domain), kde ľubovoľné použitie nie je v rozpore so žiadnym právom. Za normálnych okolností sa dielo stane voľné 70 rokov po smrti autora. Príklad licencie: Creative Commons CC0, WTFPL.
  • Permisívna licencia (Permissive license) zachováva copyright pôvodného autora, pričom zároveň umožňuje spúšťať, distribuovať a upravovať kód pre akýkoľvejk účel. Príklady licencie: Creative Commons BY, GNU All-permissive License, Simplified BSD License (FreeBSD License), Apache License, MIT License.
  • Copyleft licencia (Copyleft license) umožňuje program upravovať pre akýkoľvek účel, len pod licenciou pôvodného programu. Príklady licencie: Common Creative BY-SA (články na Wikipedii), GNU General Public License (Linux kernel, MySQL, GIMP), Mozilla Public License (Firefox, Thunderbird).

Linuxové distribúcie

Distribúcia Linuxu je jadro operačného systému (kernel) a aplikácie udržiavané komunitou alebo komerčnou spoločnosťou šírene zadarmo alebo častokrát za poplatky porovnateľné s inými komerčnými OS ako Windows, HP-UX, AIX alebo Solaris.

V roku 1993 vznikli ditribúcie Slackware a Debian. V roku 1995 potom Red Hat. Spomenuté distribúcie sa stali základom pre väčšinu odvodených distribúcií (distribution family). V súčasnosti máme stovky všeobecných aj špecializovaných distribúcií Linuxu.

Slackware je najstaršia a najmenej rozšírená pre svoj konzervatívny prístup k implementovaniu nových funkcií ako aj náročnejšej správe aplikácií. Posledná verzia 15 bola publikovaná síce v roku 2022, ale predošlá v roku 2012. Balíčkovací manžér sa nazýva dpkg.

Debian je najrozšírenejšia rodina distribúcií vôbec a derivát Ubuntu je v súčasnosti najpoužívanejšia verzia Linuxu. Dá sa povedať, že najlepšie riešenie je použiť Debian pre serverové riešenie a Ubuntu pre desktopy a workstationy. Známym je aj Kali Linux používaný etickými hackermi pre bezpečnostné testovanie. Balíčkovacím manžérom je dpkg a predpripravené balíčky spoznáte podľa koncovky deb.

Red Hat bol od počiatku koncipovaný ako platená verzia Linuxu. V roku 2003 došlo k zmene, keď originálna distribúcia prestala byť podporovaná a vznikla komerčná verzia Red Hat Enterprise Linux vhodný pre nasadenie do najzložitejších podnikových prostredí a voľná verzia Fedora. Balíčkovací manažér rpm používa aj nemecká komerčná distribúcia SUSE vychádzajúca pôvodne so Slackware a jej voľne dostupná verzia openSUSE.

Vstavané systémy

Vstavané systémy (embeded systems) používajú linuxové jadro k špecifickým účelom. Najznámejším príkladom je operačný systém Android vyvíjaný spoločnosťou Google pre mobily, tablety, TV alebo chytré hodinky.

Raspberry Pi OS pre lacné počítače s malými rozmermi postavené na ARM architektúrou je distribuovaný väčšinou na SD pamäťových kartách. Pôvodný názov Raspbian odkazuje na použitú distribúciu Debian.

Užívateľské prostredie

  • Command Line Interface (CLI) najčastejšie používame pre prácu v príkazovom riadku bash. Popužíva sa aj označenie Character User Interface (CUI).
  • Graphic User Interface (GUI) pre prácu na desktope ako GNOME, KDE, XFCE.
  • Web User Interface (WUI) pre správu Linuxu cez webový prehliadač ako napríklad webmin alebo cockpit.

Inštalácia

Inštalácia nového OS Linux môže prebiehať na čistý počítač, do tzv. „dual bootu“, keď pri spustení počítača si vyberieme, ktorý OS spustíme alebo ako hosťujúci virtuálny počítač pomocou virtualizačných nástrojov ako VMware Workstation Player alebo Oracle VirtualBox.

Fanúšikovia Microsoftu môžu použiť Windows Subsystem for Linux založený na Microsoft Hyper-V avšak v tomto prípade sa nedá využiť plný potenciál Linuxu.

Balíčky

V Linuxe sú aplikácie distribuované cez online repozitáre vo forme predpripravených balíčkov, ktoré sú inštalované prostredníctvom balíčkovacieho manažéra (package manager). Výhodou je okrem jednoduchej inštalácie aj odinštalovanie ďalších programov pre úspešný beh inštalovanej aplikácie. Každá distribúcia používa vlastné riešenie.

Debian a odvodené distribúcie Ubuntu alebo Kali Linux používajú nástroje dpkg, apt, apt-get pre inštaláciu balíčkov s príponou .deb.

Príklad inštalácie aplikácie:

$ apt install package-name

Príklad vymazania aplikácie:

$ apt remove package-name

Red Hat, Fedora, SUSE inštalujú balíčky s príponou rpm pomocou príkazov rpm, yum alebo dnf.

Príklad inštalácie aplikácie:

$ yum install package-name

Príklad vymazania aplikácie:

$ yum remove package-name

Desktopové aplikácie

Náhradou za Microsoft Office a Google Workspace sú LibreOffice a Apache OpenOffice, ktoré pozostávajú z programov Writer (alternatíva ku Microsoft Word, Google Docs), Calc (Microsoft Excel, Google Sheets), Impress (Microsoft PowerPoint, Google Slides), Draw (Microsoft Visio, Google Jamboard), Base (Microsoft Access, Google Tables) a Math.

Na prehliadanie internetu využijete Mozilla Firefox alebo Chromium, ktorého kód využívajú aj dobre známe prehliadače Google Chrome a Microsoft Edge. Mozilla Thunderbird je najznámejší desktopový klient na Linuxe.

Pre prácu s multimédiami su najznámejšie aplikácie ako grafický editor GIMP (Adobe Photoshop), vektorový editor Inkscape (Adobe Illustrator), 3D modelovanie Blender (Autodesk 3ds Max, Maya), konverzia obrázkov ImageMagick, audio editor Audacity (Adobe Audition), video prehrávač VLC media player…

Serverové programy

  • HTTP servery: Apache, Nginx, lightppd
  • Relačné databázy: MariaDB, MySQL, PosgreSQL
  • Zálohovanie: Amanda, Bacula
  • Zdieľanie súborov
    • Linux-Linux: NFS
    • Linux-MS Windows-MS Active Directory: Samba alebo SSSD
    • Cloudové služby: ownCloud, Nextcloud

Poznámky

Stránka je súčasťou projektu Linux na sysop.sk.

Pridajte Komentár

Návrat hore